človek.

z jeho snov a plánov sa jediným pohybom hodinovej ručičky, jediným bezvýznamným slovom, krátkym pohľadom do vnútra duše stalo nič.

vždy sa snažil brať ohľad na iných, na konci vety nechával priestor, slová dával medzi úvodzovky a ...

... nakoniec ...

... nakoniec zistil, že v nich zostal sám ...

"človek". ako hrozne to znie ...

prečo? bez varovania, koniec. miniatúrny kúsok smoly sa odlepil od kraja priepasti života a bez opýtania sa hodil do náručia oblakov prázdnoty.

s prázdnym pohľadom, zozbierávajúc posledné zvyšky nádeje zodvihol prázdnu dlaň ...

... neskoro. nedovolili mu zachytiť ani ten kúsok svojej vlastnej smoly ...

v zahmlenom horizonte na okraji času niekoľko tisícok slepých uličiek. ktorú si vybrať ...???

človek.

o kom je reč? nachádza sa niekde vo vnútri, na hranici tela a duše. moje druhé ja. má rád všetko čo mám rád, nenávidí všetko, čo nenávidím.

narodil sa na konci roku 1999 a je o 20 rokov a štyri mesiace mladší odomňa. je ako ja, ale má jednu odlišnú vlastnosť. rozpráva o svojich problémoch, nechce sa trápiť sám. vždy som sa ho snažil umlčať, ale už nevládzem.

je to s ním niekedy naozaj ťažké. najradšej by vyletel medzi hviezdy a kričal zo všetkých síl ... nemôže. nemôžem.

koho dnes neviažu konvencie? tvrdil som, že mňa sa to netýka, ale stále viac zisťujem,že viac ako si myslím.

... našťastie som vďaka slečne petre našiel riešenie. konečne môže do celého sveta vykričať všetko, čo mu ničí svet a trápi naše spoločné srdce. konečne sám sebou ...

... a tak čakáme spolu na niekoho, s kým by sme mohli obaja žiť v jednom svete ...

moment ... možno už nie ... myslím, že sme obaja konečne našli to, čo sme tak dlho hľadali ...
( 05. 02. 2002 )

"peter"